NOVINKY‎ > ‎

Recenzia knihy: Vesmír v jedinom atóme [14. dalajlama]

https://sites.google.com/site/tibetaniask/novinky/recenzia-knihy-vesmir-v-jedinom-atome-14-dalajlama/Vesm%C3%ADr%20v%20jedinom%20at%C3%B3me.jpg?attredirects=0
Prinášame vám druhú zo série recenzie kníh vydávaných na Slovensku a v Českej republike s tibetskou tematikou. Je to dielo z pera duchovného vodcu Tibeťanov Jeho Svätosti 14. dalajlamu s názvom Vesmír v jedinom atóme a s podtitulom Zbližovanie vedy a spirituality (
vydavateľstvo Columbus 2009). Dalajlama sprostredkováva svoju fascináciu vedou a zaoberá sa základnými vedeckými metódami, ktoré porovnáva s buddhistickými.


Jeho Svätosť Dalajlama čitateľom približuje svoju prvú skúsenosť s vedou, spomína na rakušana Heinricha Harrera, utečenca z britského zajateckého tábora s ktorým strávili veľa hodín pri premietaní filmov a opisuje svoje stretnutia s osobnosťami vedy ako sú David Bohm alebo Karl Popper.

Dalajlama nám sprostredkováva svoju fascináciu vedou a zaoberá sa základnými vedeckými metódami, ktoré porovnáva s buddhistickými. Vysvetľuje ako samotný Buddha podporuje myšlienku neuznávania autority; neakceptácie platnosti len na základe posvätnej úcty k nej. Tvrdí, že všetko je potrebné overiť si prostredníctvom racionálneho uvažovania a experimentovania.

Jedna z vecí, ktorú Dalajlama považuje za pozoruhodnú je spolupráca vedcov na nadnárodnej úrovni aj napriek národným odlišnostiam, sporom a vojnám. V kapitole Prázdno, relativita a kvantová fyzika sa Dalajlama zaoberá príčinou a následkom, možnosťou poznatelnosti nášho sveta, autonómnou nezávislou existenciou a ďalšími – nie jednoduchými oblasťami.

Zaoberá sa otázkami „Veľkého tresku“, modernej fyziky spojenej s buddhistickým formovaním poriadku. Porovnáva ho s tibetskou sústavou v ktorej existuje sústava návzájom odporujúcich si mýtov. Poriadok vznikol z chaosu, svetlo z temnoty, deň z noci a existencia z ničoty. Iné mýty opisujú vesmír ako živý organizmus, ktorý vznikol z vajca. Spomína najznámejšie teórie stvorenia podľa buddhistickej tradície.

Zaujímavá je kapitola „evolúcia, karma a svet mentálneho“, v ktorej sleduje stred spirituality a evolúcie a hľadá v nej spoločné body. Dalajlama vo veľkej miere uznáva Darwinovu teóriu, neuznáva ju však ako odpoveď na základnú otázku o pôvode života. Prírodný výber podľa neho len vysvetľuje rozmanitosť druhov. Západná kultúra má ďalšie špecifiká, s ktorými nie vždy súhlasí. Evolúcia napríklad prislúcha ľudských bytostiam jedinečné postavenie. Táto jedinečnosť je chápaná prostredníctvom „duše“, ktorou sa vyznačujú len ľudia. Na vrchole sú ľudské bytosti, pod nimi sú živé organizmy a na konci je neživá hmota. V buddhizme však prevláda názor, že živočíchy majú k ľudom bližšie než rastliny. Neexistuje tu niečo ako duša, ktorá prislúcha výlučne človeku. Rozdiel medzi zvieraťom a človekom je potom len vecou odlišnosti v stupni, nie v druhu.

Na začiatku kapitoly o vedomí Dalajlama spomína rôzne západné teórie vedomia. Zrozumiteľne vysvetľuje behaviorizmus a dualizmus. Postupne sa vyjadruje i k buddhistickému chápaniu vedomia. Vysvetľuje introspekciu, ako nie úplne presnú metódu, ktorá často i v buddhizme podlieha sebaklamu.

Autor knihy je človek, ktorý na jednej strane celý život študoval buddhistické učenia a zároveň ako jeden z mála buddhistov mal prístup k vedomostiam západného sveta. Mal možnosť stretnúť sa s mnohými vedcami a tak porovnávať výsledky bádania oboch kultúr. Našiel tu množstvo paralel a podobných skúsenosti, ktorým sa často dáva len iný názov.

Kniha je písaná v prvej osobe a čitateľ má možnosť čítať bezprostredné myšlienky Jeho Svätosti. Určená je pre čitateľov, ktorí majú aspoň základné vzdelanie vo fyzike.

Nina Chybíková