NOVINKY‎ > ‎

Reflexia podujatia: film Happy a rozprávanie o Tibete na festivale Jeden svet

Podujatie Tibetskej asociácie Rozprávanie o Tibete sa konalo ako súčasť 13. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet 6. decembra 2012. Verejná diskusia nadväzovala na dokumentárny film s názvom Happy, diskutujúci o tom, čo vlastne znamená v živote človeka šťastie, aké spoločné atribúty majú šťastní ľudia v rôznych častiach zeme. 




Nad osobným šťastím uvažujeme v našom geografickom priestore najčastejšie individualisticky, v kontexte demokracie a slobôd, ktorými disponujeme, a garantuje nám ich Ústava Slovenskej republiky či Charta základných práv v EÚ (a ďalšie záväzné dokumenty a dohovory, na základe ktorých môžeme za svoje práva bojovať). Festival Jeden svet pripomína, že slobody a práva, ktoré by mali byť štandardom vyplývajúcim z princípu dôstojnosti každej bytosti, nie sú samozrejmosťou. Migračný príbeh Sonama a Jampu je len ďalšou časťou tejto veľkej mozaiky, ktorá sa skladá z čriepkov porušovania ľudských práv v rôznych krajinách sveta. V súčasnej situácii vzrastajúceho dusna v rovine spoločenského diskurzu v našej krajine, alarmujúcich správ z hľadiska ekonomického, politického, sociálneho či kultúrneho, sa môže zdať vnímanie porušovania ľudských práv v Tibete ako vedľajší problém či klišé. Zavalení vlastnými problémami môžu mať ľudia pocit, že sa ich táto téma netýka. Nie je to však tak. Už len uvedomením si tejto skutočnosti a zároveň toho, že negatívne naladenie verejnej mienky voči inakosti a cudzincom ako bezpečnostnej hrozbe priamo vplýva na nastavenie verejných migračných politík, spoluvytvárame takto rámec možností alebo bariér (nielen) humanitárnych migrantov. Nezanedbateľnou skutočnosťou je i to, že práve xenofóbia, rasizmus a intolerancia boli podhubím najväčších prešľapov voči ľudskosti ako takej v dejinách. Sonam a Jampa sú prví tibetskí azylanti, ktorí už v súčasnosti žijú na Slovensku. Utečenci z Tibetu nám počas festivalového večera chceli povedať viacero myšlienok. Okupácia Tibetu nahryzla už svoje šieste desaťročie a útlak tibetského obyvateľstva pokračuje. Sonam a Jampa sa zúčastnili protestnej akcie v marci roku 2010, na základe čoho bol na nich vydaný zatykač. A jedinou šancou bol útek a hľadanie politického azylu. Cieľovou destináciou mala byť Európa, bez preferencie konkrétnej krajiny. Zo siedmich Tibeťanov získali azyl na Slovensku dvaja. Počas večera 6. 12. 2012 chceli Sonam a Jampa slovenské publikum podnietiť k úvahám o tom, že svet sa nás týka, že zatiaľ čo žijeme svoje mikropríbehy, v inom geografickom priestore sa súčasne dejú ťažko predstaviteľné a úplne odlišné príbehy. Chceli hlavne pripomenúť Tibet – ukázať, kde sa geograficky nachádza (keďže z mnohých politických máp už zmizol) a zároveň upriamiť pozornosť na samoupaľovanie mníchov, ktorého rozsah vzrastá a je symbolickým výkrikom zúfalstva.

Cítite sa na Slovensku šťastní? Filozoficky či psychologicky vzaté, vnímanie šťastia je subjektívne. Avšak žijeme v bezpečnej krajine, ktorá nám ponúka možnosti na uspokojenie našich potrieb a realizáciu (môžeme polemizovať, nakoľko áno, avšak...). Príbeh Sonama a Jampu nám zároveň pripomína aj našu zodpovednosť byť otvorenými a tolerantnými voči humanitárnym migrantom. Zmeniť svoj uzavretý postoj voči inakosti, kriticky preskúmať svoje obavy z cudzincov a migrácie. V každodennom živote môžeme prispievať k šíreniu tolerancie a rešpektu, absencia ktorých v neposlednom rade stojí za všetkými najzásadnejšími pádmi v histórii. Vieme, že mnohí z nás si do dôsledkov uvedomujú, že priestor, v ktorom žijeme, je „jeden svet“, ktorý sa nás týka. Aj festival dokumentárnych filmov Jeden svet je toho dôkazom.