KLÍMA
Klíma v Tibete
Tibetská klíma nie je tak nepohostinná ako si väčšinou ľudia myslia. Letné dni sú príjemné, slnečné a suché s teplotami do 25°C a noci sú studené, okolo 5 °C. Teploty v zime sa pohybujú okolo 7°C cez deň, v noci klesajú pod -10°C. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že počasie je premenlivé, vzduch riedky, suchý ale čistý s nízkym obsahom kyslíka, nízky tlak, málo prachu, hmla a ostrý slnečný svit.
Počasie sa celkovo veľmi líši od výšky terénu - prejdete len 5 kilometrov a je úplne iné. V Tibete sa hovorí, že za jeden deň môžu nastať 4 ročné obdobia. Ale platí, že čím ste vyššie a severnejšie o to je chladnejšie.
Kedy do Tibetu
Najlepší čas na návštevu Tibetu je medzi aprílom a začiatkom novembra, potom teploty začínajú klesať. Troška nepohostinné a problematické može byť obdobie dažďov - hlavne júl a august - kedy dochádza k zosuvom pôdy a cesty sú neprejazdné. Silný vietor je od novembra do mája nomálnym javom.
Pokiaľ sa chcete zdržovať len v hlavnom meste Lhasa, tak je na to vhodný viacmenej celý rok.
Lhasa (3340 m.n.m.)
Dĺžka slnečného svitu v Lhase je najvyššia v krajine: 3021 hodín ročne. To prinieslo mestu Lhasa, prezývku „mesto svetla “.
Teploty sú vo všeobecnosti pomerne nízke, ale v lete môžu dosiahnúť až 30°C. V zime klesnú aj na -20°C. Teplotné rozdiely počas jedného roka sú relatívne malé, ale teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sú väčšie než v iných častiach krajiny.
Mount Everest (8850 m.n.m.)
Skorý máj a skorý október sú najlepšie obdobia na návštevu Mount Everestu. Vďaka jasnému počasiu máte najväčšiu šancu vidieť navyššiu horu sveta v plnej kráse. December až február sú veľmi studené na návštevu tejto oblasti, aj keď mnohým ľudom to vôbec neprekáža.
Hora Kailáš (6714 m.n.m.)
Najvhodnejší čas je máj, jún, júl, september a október. Cestu však môže znepríjemniť veľký sneh.
Sneh
V krajine snehu v skutočnosti ani veľa snehu nenapadá, ale keď napadne, trvá dlho pokiaľ sa roztopí. Na severe napadne najviac okolo 1,2 m snehu a na juhu v priemere 2 až 2,5 m snehu a nízko položené doliny (okolo Lhasy, Šigatse, Tsedang) majú len máľo snehu.
Dažde
Na vyššie položených miestach je zima a len málo dažďových zrážok, kým v nižšie položených oblastiach sú zrážky priemerné a je tam pomerne teplo. Maximum ročných zrážok je pod 50 centimetrov, minimum 38.
Obdobie dažďov je rozdielne v závislosti na lokalite. Tibet pozná daždivé obdobia a suché obdobia a keď prší, potom väčšinou v noci. Od októbra do apríla to robí len 10-20% z celkového množstva zrážok za rok. Od mája do septembra prší často, a toto množstvo zrážok je 90% z celkového ročného množstva. Obdobie dažďov sa začína v apríli alebo máji v Zaju, Medog v juhovýchodnom Tibete. Potom sa presúva centrum tlakovej níže na západ až k Lhase a Šigatse v centrálnom Tibete, kde je obdobie dažďov v júly a auguste. Pre Tibet je typický nočný dážď, nočné zrážky tvoria 60% z celkového množstva, v Lhase je to 85% a v Šigatse 82%.
Ludia
V severnom Tibete žijú ľudia až do výšky 4800 m.n.m. a v južnom sú najnižšie obývané oblasti okolo 1200 m.n.m. Väčšina obyvateľstva žije vo výškach medzi 2100 až 3600 m.n.m. Hlavné mesto Lhasa leži vo výške 3340 m.n.m. V severných oblatiach sa v dôsledku veľkej nadmorskej výšky pôda neobrába a slúži ako pastvina pre ovce a jaky. Oblasti ležiace do výšky 3600 m.n.m. sa dajú poľnohospodársky obrábať.
Globálne oteplovanie
Podľa najnovších stúdií sa oblasť Tibetskej náhornej pološiny ohrieva alarmujúcou rýchlosťou. Podľa čínskych meteorologických úradov stúpajú priemerné ročné teploty v Tibete, v dôsledku globálneho otepľovania, o 0,32°C každých 10 rokov (od začiatku ich sledovania v roku 1961). Pre porovnanie je celoštátny priemer nárastu teploty v Číne za 10 rokov 0,05 až 0,08°C.
Citlivé vysokohorské prostredie Tibetu je kľúčovým ukazovateľom globálnych klimatických zmien. Štyri z piatich najteplejších tibetských zím, za posledných 35 rokov, sa vyskytli od roku 2000. V hlavnom meste Lhasa stúpla priemerná teplota zo 7,7 °C v 70. rokoch minulého storočia na 8,4 °C v 90. rokoch a na 8,9 °C do roku 2009. Ďalšia štúdia z januára 2009 zistila, že z tibetských ľadovcov ubudlo za posledných 30 rokov vyše 131 km2. Do roku 2090 sa ich plocha môže zmenšiť až na polovicu. Ľadovce sú pritom zásobárňou vody pre rieky ako Jang-ce-ťiang, Ganga, Mekong, Brahmaputra a Indus, ktoré majú veľmi dôležitý vplyv na indický monzún. Ten tvorí 70 % vodných zrážok v Indii a dáva tak život miliónom jej obyvateľov. Tibetská náhorná plošina hrá celkovo dôležitú úlohu v stabilite globálnej klímy.