CHARAKTERISTIKA

Charakteristika tibetského jazyka

Tibetčina patrí do tibetsko-barmskej jazykovej skupiny, ktorá je súčasťou sino-tibetskej jazykovej rodiny. Okrem územia Tibetu je rozšírená v Indii (Ladakh), Pakistane (Baltistan), Nepále, Bhutáne a v tibetských exilových komunitách po celom svete. Celkový počet tibetsky hovoriacich ľudí je viac ako 6 miliónov.

Základné črty

Tibetčina je jazyk tónový a slabikový, čo znamená, že základnou stavebnou jednotkou je slabika (v slovenčine je ňou písmeno) a zmenou výšky tónu sa mení aj význam slova. Popri tom je aj jazykom aglutinačným (gramatické väzby sa tvoria pridávaním prípon, resp. predpôn k nemennému základu slova ako v maďarskom jazyku) a jazykom ergatívnym (používa špeciálny pád ergatív).

Skladba vety je podobná ako u latinčiny, turečtiny, mongolčiny, perzštiny či indických jazykov – poradie slov vo vete je podľa schémy podmet-predmet-sloveso („Ja Peter som.“).

Ďalšou charakteristickou vlastnosťou tohto jazyka je rozdiel vo výslovnosti, slovnej zásobe a gramatike medzi hovorovou a písanou formou.

Dialekty a požívané formy

Spisovná forma tibetského jazyka nebola do dnešného dňa uzákonená a preto obsahuje veľké množstvo dialektov a sub-dialektov, ktoré sa zvyčajne rozdeľujú na tri hlavné skupiny:

* Lhasa/Ü-tsang dialekt (oblasť centrálneho Tibetu)

* Kham dialekt

* Amdo dialekt

Za štandardnú oficiálnu formu je v súčasnej dobe považovaný Lhasa dialekt.

Tibetský jazyk tiež rozlišuje medzi „bežnou“, alebo „neutrálnou“ formou prejavu a tzv. „zdvorilostnou“ formou, ktorá sa používa v prípade, kedy chceme druhej osobe vyjadriť obzvláštnu úctu.

Príbuznosť so susednými jazykmi

Svojou skladbou a slovnou zásobou sa úplne líši od jazykov svojich susedov – od čínštiny, hindštiny, nepálštiny, tureckých jazykov (ujgurčina, tatárčina, kazachština) a mongolčiny - s výnimkou barmského jazyka.

Aj keď v rámci tibetského jazyka existuje veľké množstvo rozličných dialektov, ktoré sa od seba môžu významne líšiť, písaná forma jazyka bola vytvorená a ustanovená už v 7. storočí. Od tejto doby je stále rovnaká pre všetky dialekty, čo zároveň hovorí o obrovskej súdržnosti tibetského národa.