PARLAMENT

ákonodarná moc: Tibetský exilový parlament

(súčasné volebné obdobie: 2006-2011, 14. Tibetský exilový parlament)

Tibetský exilový parlament, zavedený v roku 1960, je najvyšší zákonodarný orgán tibetskej emigračnej komunity. Vytvorenie tohto demokraticky voleného zboru tibetskou exilovou komunitou bolo jedným z hlavných zmien, ktoré priniesol Jeho Svätosť Dalajláma počas svojho úsilia o zavedenie demokratického systému vlády.

Zloženie

Parlament je tvorený 46 členmi. Z troch tradičných provincií Tibetu, Ü-tsang, Kham a Amdo, sa volí po desať členov z každej, zatiaľ čo štyri školy tibetského buddhizmu a tradičné Bön náboženstvo sú zastúpené po dvoch členoch. Traja členovia sú volení Tibeťanmi zo západu: dvaja sú z Európy a jeden zo Severnej Ameriky.

jeden až traja členovia z oblastí umenia, vedy, literatúry a služieb verejnosti môžu byť navyše nominovaní priamo Jeho Svätosťou 14. Dalajlamom.

Fungovanie

Tibetský exilový parlament je vedený predsedom snemovne a miestopredsedom snemovne, ktorých volia členovia parlamentu medzi sebou. Každý Tibeťan, ktorý dosiahol vek 25 rokov má právo kandidovať na parlamentných voľbách. Voľby sa konajú každých 5 rokov a každý Tibeťan, ktorý dosiahol vek 18 rokov je oprávnený voliť.

Schôdze parlamentu sa konajú dvakrát do roka s časovým odstupom šesť mesiacov medzi jednotlivými schôdzami. Jeho Svätosť však môže zvolať špeciálne schôdze parlamentu v naliehavých prípadoch. Mimo schôdzí parlamentu existuje jeden stály zbor, ktorý je tvorený 12 členmi: dvaja členovia z každej provincie, jeden člen z každej náboženskej inštitúcie a jeden člen priamo nominovaný Jeho Svätosťou Dalajlamom.


Styk s verejnosťou

Ako predstavitelia ľudu podnikajú členovia parlamentu pravidelné návštevy tibetských komunít, aby mohli zhodnotiť ich celkové podmienky. Keď sa z týchto ciest vracajú, podávajú správy vláde o všetkých sťažnostiach a záležitostiach, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Tibetský exilový parlament je v kontakte s ľuďmi aj cez miestne parlamenty, ktoré sú zavedené v 38 hlavných tibetských komunitách. Charta umožňuje ustanovenie miestneho parlamentu v komunite, ktorá nemá menej ako 160 obyvateľov. Miestne parlamenty sú zmenšené repliky exilového parlamentu. Dohliadajú na aktivity svojich vlastných úradníkov vo veciach osídľovania a blahobytu. Tiež pripravujú zákony pre svoje komunity podľa najnovších potrieb.