DIAGNOSTICKÉ METÓDY

Diagnostické metódy

Pulzná diagnostika

Je zo všetkých diagnostických postupov tibetskej medicíny tá najdôležitejšia. Sledovaním tepu hmatom, čo sa väčšinou robí na zápästí pacienta, lekár určí stav šiestich vnútorných orgánov, stav piatich elementov, pacientovu vrodenú konštitúciu (lung, tripa a beken), akútne, chronické a duševné choroby, ale aj počiatočné štádiá rakoviny. Občas sa diagnostika podľa tepu používa k veštbám. Z tepu je možné zistiť vývoj udalostí v rodine, kde sa zdržuje hosť rodiny, koľko má rodina priateľov a akých, ako sa vyvinie stret s prípadným nepriateľom, ako bude prebiehať pôrod, aké sú podrobnosti neobvyklých životných situácií a či sa uzdraví alebo zomrie nejaký člen rodiny. Najlepší tibetskí lekári sú schopní rozpoznať až 43 rôznych tepov.

Diagnóza z moču

Posúdenie moču pacienta je druhá najdôležitejšia určovacia metóda tibetskej medicíny. Slúži k doplneniu informácií získaných behom diagnostiky podľa tepu. Moč sa posudzuje tri krát: teplá, vlažná a po vychladnutí. Z farby, výparov, bublín, peny, pachu a ďalších zmien prebiehajúcich rôzne rýchle v čase, je lekár schopný u pacienta rozpoznať choroby troch princípov, choroby vetra, chladu a ohňa, stav krvi, otravu, nákazlivé choroby, stav trávenia a vznik nádorov.

Ďalšie diagnostické metódy

Tibetský lekár upresňuje celkovú diagnózu na základe ďalších čiastkových pozorovaní. Robí sa diagnóza z jazyka, tváre, držania tela a chôdze. Lekár sa pri vyšetrovaní rozhodne nepýta pacienta na zdravotné problémy tak, ako je to zvykom na Západe, ale sám pomenuje všetky problémy, ktoré pacienta k lekárovi priviedli. Na záver návštevy sa niekedy pacienta spýta na stravu, chovanie a životný štýl, ale skôr len preto, aby potvrdil svoje pozorovania a navrhnutý spôsob liečenia.